JIRA je nástroj určený na organizovanie projektov, riadenie tímu, zadávanie úloh a sledovanie ich plnenia. Ide o jeden z mnohých softvérov, preto si môžeš vybrať akýkoľvek, ktorý sa ti páči najviac. Nasledujúce tipy nie sú o technickom používaní JIRA, ale skôr strategický návod, ktorý sa dá použiť aj v rôznych iných nástrojoch.
V JIRA sa dá pracovať viacerými spôsobmi, pričom najpoužívanejšie sú asi SCRUM a Kanban. Pri SCRUM sa pracuje v tzv. sprintoch, čiže cykloch, napríklad dvojtýždenných, kde sa vopred pridelia úlohy, ktoré treba v danom sprinte splniť. Pri Kanban je to trocha jednoduchšie, úlohy sa plnia jedna po druhej bez ohľadu na sprinty, ktoré sa tu nepoužívajú. Ja používam Kanban, aj kvôli tomu, že robím na strane zadávateľov, teda neriadim veľký tím ľudí na rôznych projektoch pre rôznych klientov, kde by sa napríklad mohli hodiť sprinty.
Každá úloha sa v Kanban posúva z ľavej strany na pravú. Čiže mení stav podľa toho, v akom štádiu sa nachádza. Cieľom je presunúť čo najviac úloh do finálneho stavu, čo znamená, že sú splnené. Stavy úloh môžu byť rôzne, každý tím má svoj obľúbený spôsob. Mne vyhovuje práca systémom podľa nasledovnej schémy.
Backlog (#1)
Všetky úlohy a bugy zapisujem do „Backlogu“, ktorý je takým zberným miestom budúcich úloh. V backlogu úlohy prioritizujem 5 stupňami dôležitosti, teda od dôležitých po menej podstatné (Highest, High, Medium, Low, Lowest priority). Každá úloha má pridelené svoje číslo ako jasný identifikátor. Je možné jej prideliť programátora, písať do nej poznámky, zadanie, tagovať ju, prikladať dokumenty.
To Do (#2)
Úlohy, ktoré sa začínajú aplikovať, teda sme sa ich rozhodli práve riešiť sa presúvajú do „To Do“ listu, kde je priestor ich ešte konzultovať s vývojárom, zodpovedať mu otázky, prijať návrhy a upraviť špecifikáciu.
In Progress (#3)
Zadanie, na ktorom programátor aktuálne pracuje presúva do „In Progress“. V ideálnom prípade by tam malo byť súbežne len jedno, čo znamená, že programátor robí single-tasking a môže sa maximálne koncentrovať na prebiehajúcu úlohu. Vďaka tomuto je možné byť v obraze a vidieť na čom práve programátor pracuje.
In Review (#4)
V prípade, že programátor dokončí úlohu podľa zadania, presúva ju do stavu „In Review“. To je signál pre mňa alebo ďalších členov tímu, že je pripravená na otestovanie. Je vhodné mať testovaciu stránku na subdoméne alebo inej doméne, kde možno tieto úpravy vidieť pred samotným nasadením na živý web.
Testovacia verzia by mala byť zaheslovaná a prístupná len s autentifikáciou. Na jednom projekte sa nám stalo, že developeri túto autentifikáciu zhodili a Google ju dokázal zaindexovať, čo sme zistili až po tom, keď nám volal zákazník a pýtal sa na objednávku, ktorá bola vytvorená na testovacej verzii.
V prípade, že úloha obsahuje bugy, presúva sa znova do stavu „To Do“ s doplnenými inštrukciami, čo nefungovalo a treba to upraviť.
Done (#5)
Po úspešnom otestovaní úlohu presúvam do stavu „Done“. Tu sa sústreďujú úlohy, ktoré sú skontrolované na testovacej verzii a treba ich nasadiť live. Nasadzovanie prebieha v priemere raz za niekoľko týždňov, napríklad 2-4.
Release (#6)
Keď programátor nasadí hotové úlohy na web, vytvára sa „Release“, ktorý obvykle obsahuje viac hotových zadaní. Na živom webe je potrebné skontrolovať, či nasadené úlohy fungujú a nevznikol niekde problém.
Zhrnutie
Mám rád systém a pravidlá. Pri tvorbe webu alebo jeho funkcionalít mi JIRA umožňuje systém aplikovať. Pomáha mi rýchlejšie a presnejšie napĺňať plány. Nástrojov podobných JIRA je viac. Medzi známejšie patrí napríklad Basecamp, prípadne jednoduché Trello. Vyskúšaj si čo vyhovuje najviac tebe. Napísal som aj 10 tipov ako efektívne zadávať prácu programátorom.
